Vladimír Kampf

Unikátna vlaková doprava v Bombaji

Ale, ja som chcel naozaj vystupovať... Prečo musím stáť v uličke som vzápätí pochopil. Na väčšej stanici už čakali davy ľudí, ktorí sa chceli za každú cenu dostať do vozňov. Neveril som vlastným očiam. Súprava ešte nezastala a išla dosť vysokou rýchlosťou, keď nám začali pribúdať ďalší spolucestujúci. Naskakovali za jazdy. Niekoľko ľudí sa zasa vrhlo von z vozňa. Mal som pocit, že „odišli“ úplne na slepo a utopili sa v staničnej tlačenici. Najväčšia prílivová vlna však začala prúdiť po zastavení. Vtedy ma môj dobrodinec vyzval, aby som sa práve v tomto okamihu pokúsil vystúpiť. Gestom mi naznačil, že teraz je to najbezpečnejšie.

Našťastie nie som žiadny drobec. S hlavou a rukami nad ostatnými postavičkami som doslova akoby plával von. Podarilo sa mi to v poslednej chvíli. Do vlaku ešte nenastúpil celý perón a on už frčal ďalej. Ktosi sa ešte počas odchodu zavesil na kúsok voľného miesta na odkvapový kanálik okolo dverí a vlak pokračoval v ceste. Na jeho strechu len kúsok od elektrického vedenia nastúpilo niekoľko „šťastnejších“. Ušlo sa im celkom dobre vetrané miesto na sedenie.

Odchod k „svojim“

Miesto na sedenie sa dá nájsť aj v oddelení prvej triedy. Tá sa od dvojky líši len tým, že má sedadlá potiahnuté koženkou. Dvojka je drvená alebo umelohmotná. Inak to v nej vyzerá tak isto a je desaťnásobne drahšia. Od zvyšku vlaku ju väčšinou oddeľuje iba pletivo. Rovnako sa môžu väčšinou usadiť aj ženy, ktoré cestujú v špeciálnom oddelení určeným len pre ne. Často som im závidel pohlavie a dva razy sa mi dokonca podarilo nastúpiť k nim. Vždy sa našla nejaká, ktorá ma slušne upozornila a na nasledujúcej stanici som sa presunul k „svojim“.

Vo vlakoch sú aj vyhradené priestory pre invalidov a chorých na rakovinu. Aj oni majú šancu odviesť sa ako tak ľudskejšie.

Okrem toho sú časti niektorých vozňov určené aj na prepravu ľudí s tovarom. Najmä z rána tieto oddiely páchnu rybacinou, kurčatami a inými živočíšnymi produktmi. Vlaky sú v Bombaji nenahraditeľnou nutnosťou a jediným spoľahlivým dopravný prostriedkom. Kým autobusy, taxíky a autá stoja v zápchach na preplnených uliciach, kde sa tlačí hlava na hlave, vlaky spoľahlivo idú.

Priemerná jazda v druhej triede nestojí ani päť korún.

Dobrý nápad

Jednému zo spolucestujúcich som z dlhej chvíle povedal, že by bolo lepšie, keby ľudia z vlaku najprv vystúpili a až potom by nastupovali. Zakýval uznanlivo hlavou: „Dobrý nápad.“

A čo ďalej? Myslím, že som nebol prvý, kto vyslovil tú myšlienku. Lenže v Bombaji sa do vlakov od nepamäti najprv nastupuje. Tento zvyk je naozajstná železná košeľa. Náhodný cestujúci či dočasný obyvateľ mesta po niekoľkých jazdách príde na to, že akýkoľvek nápad je k ničomu a treba sa prispôsobiť.

Najrýchlejší spôsob dopravy v tejto indickej megapole je predsa jednoznačne vlaková doprava. Mestom na polostrove prechádza zo severu na juh niekoľko liniek, ktoré sa na niekoľkých miestach križujú. Vlaky jazdia jeden za druhým. Môžete si dokonca vybrať, či pôjdete po pomalšej alebo rýchlejšej trase.

Funguje to!

Ukončite nástup a výstup, dvere sa zatvárajú! Zabudnite. Dvere sa zatvárajú ručne iba počas najväčších lejakov alebo ak sa poriadne ochladí. Inak zostávajú stále otvorené. Aj s oknami je to tak. Je na nich privarená len mreža alebo pevné pletivo, aby ľudia nevystupovali a nenastupovali aj z okien. Mimochodom: Na okne by sa dalo aj slušne v polosede visieť. Boli by zaujímavým miestom. Na oknách sa tiež v prípade dažďa dá stiahnuť okno zo skla alebo plexiskla. Okrem toho je na nich aj funkčná perforovaná okenica na obdobie najväčších horúčav. Lebo klimatizácia by bola vo večne otvorených vozňoch zbytočná. Vetranie a dostatok kyslíka v preplnených priestoroch zabezpečujú ventilátory. Zo steny visia jeden vedľa druhého. A tiež na počudovanie fungujú, ako doprava v meste. Treba si len zvyknúť a človek prestane vyvaľovať oči.

Zriadenec

Potom už neprekvapí ani informácia, že je predsa úplne samozrejmé, keď niekto z takéhoto ovešaného vlaku vypadne. Náhodou... Pri takom obrovskom počte prepravených cestujúcich je priemerný denný počet smrteľných úrazov „len“ sedem celkom prijateľný počet. Zranenia väčšinou nikto nepočíta.

U nás by smrteľná nehoda na trati zastavila dopravu minimálne na niekoľko hodín. V Bombaji stačí prípad oznámiť na najbližšej stanici. Vlaky sa zbytočne nezdržujú, znamenalo by to naozajstný dopravný kolaps. Každá stanica má zriadenca, ktorý sa špecializuje na zariadenie všetkého potrebného. Zabezpečí odpratanie mŕtveho a pozbiera jeho osobné veci.

Znie to kruto, ale aj toto funguje.