Vladimír Kampf

Z moderných pôžitkov si Ománci vyberajú, čo im vyhovuje.

Súčasný sultán Qaboos bin Said Al Said vyhrabal Omán zo stredoveku na úroveň sociálne a technicky vyspelej krajiny. K moci sa dostal intrigou, pri ktorej zajal a zosadil vlastného otca. Mal vtedy tridsať rokov. Zrušil všetky reštriktívne opatrenia a obklopil sa zahraničnými poradcami, najmä z Veľkej Británie, ktorá mala záujem o toto územie ležiace na rope. Nemal to ľahké. Vždy sa snažil o nekonfliktnosť. Ako prvý z predstaviteľov arabských krajín prijal na svojom území vtedajšieho predsedu izraelskej vlády Ychaka Rabina. Izraelské vízum v pase turistu však môže byť veľkou prekážkou pri vstupe do Ománu aj dnes.

Svietiace oči

Sultánov portrét je všade, od stĺpov popri perfektných, osvetlených asfaltkách, až po obrovskú výstavnú miestnosť svetovej automobilky. Jeho oči pozorujú každý kút.

Z Ománcov srší pohoda. Takmer všetci nosia dlhé "nočné košele" po členky a výrazne voňajú. Veď práve odtiaľto pochádza najdrahší parfum na svete. Amouage pripravujú predovšetkým zo svetoznámeho kadidla a ďalších stodvadsiatich esencií.

Ani ženy nie sú len ustráchané oči svietiace zo zahalenej tváre, akoby sa mohlo zdať. "Môžeš mať aj viac žien," usmial sa Humaid, ktorý nás sprevádzal Ománom. "To nie je problém. O všetky sa však musíš riadne postarať. Nemôžeš ich mať len pre potešenie. Musíš im dať rovnako veľa majetku, aj lásky. Žena v arabskom svete nie je tovar, ako si myslia ľudia na západe. Vnímame ich možno inak, základ však máme rovnaký," povedal a pustil hlasnejšie rádio, kde práve znel song o hlbokej láske.

Škoda ďakovať

Ománci sú voči turistom zhovievaví. Napriek tomu je vhodné dodržiavať ich hlavné zásady. Ak niekto vstúpi do miestnosti, treba sa postaviť. Vstupujúci podá všetkým mužom ruku a ak mu ju ponúkne žena, môže ju podať aj jej. Ortodoxní moslimovia sa však s ohľadom na vieru nemôžu dotknúť ženy, ktorá nie je členom rodiny. Nevhodné je ukazovať chodidlá alebo podrážky. Ešte horšie však je jesť ľavou rukou alebo ju dokonca niekomu podať... Ľavou rukou sa totiž vytiera zadok. Aj napriek tomu, že arabčina našincovi pripadá ako tvrdý jazyk a Arabi akoby sa neustále hádali, treba zachovávať pokoj a rozvahu. Tieto vlastnosti si domáci cenia.

Nečudujte sa, ak vám Arab za služby nepoďakuje. S vďakou to majú trochu inak. Viac ako slovo - ďakujem - sú cenené konkrétne služby a prejavy vďaky. Napriek tomu, ak cudzinec povie: šukran (ďakujem) - je to príjemným spestrením konca konverzácie. Prejav spokojnosti nemusí byť len bankovka, ale aj široký úsmev a nadšenie. Toto stačí aj v reštauráciách. Aj keď desaťpercentný „tringelt“ nikto neodmietne.

Káva sa neodmieta! Hostitelia majú dokonca nepísanú povinnosť ponúknuť ju. Vypiť však viac než tri malé šálky je nezdvorilé. Ománci pripravujú kávu s niekoľkými kvapkami ružovej vody, kardamonom a šafranom.

Nočný kolaps

Sultanát Omán je krajina, v ktorej sa takmer vôbec nekradne. Tresty za všetky prehrešky voči zákonu sú mimoriadne prísne. Ani vodiči to nemajú jednoduché. S policajtmi sa príliš zjednávať nedá. Pokojne sa tu môžete prechádzať aj uprostred noci. Osamelé ženy by si však mali dávať pozor. Báť sa nemusia, len svojim nočným výletom budú poburovať okoloidúcich. Mohli by niekomu spôsobiť kolaps.

V celom Ománe si ľudia udržiavajú najmä rodinné tradície. Napríklad sobáše medzi rôznymi klanmi tu nie sú bežné. Beduínske kmene z púští podnes žijú úplne izolovane od zvyšku spoločnosti.

Česká šiša

Ako v ostatnom arabskom svete sa aj tu dá cena „vyhádaním“ znížiť až o tridsať percent. Záleží na ochote a nálade predávajúceho. Nemusí to byť len na trhu. Zjednať sa dá aj cestovné v mikrobuse alebo v reštaurácii.

„Odkiaľ si?“ spýtal sa ma predavač na bazáre, keď som si obzeral vodnú fajku (po arabsky šiša). „Zo Slovenska. To ale nebudeš poznať,“ odpovedal som. „Akože by som nepoznal! Slovensko bolo súčasťou bývalého Československa a tá šiša, ktorú držíš v ruke, je z Česka.“ Padla mi sánka a nekúpil som. Predsa nebudem trepať z takej diaľky domov niečo, čo vyrábajú v sklárňach kdesi za rohom. Nemám rád globalizáciu - všade svetoznáme bufety s rýchlym občerstvením a supermarkety ako u nás... Omán sa im ako moderná krajina tiež nevyhol. V ktorej krajine sa vyrábajú známe ománske, takmer do pravého uhla zahnuté dýky (khanjary), som sa radšej ani nepýtal... Veľké obchodné centrá vraj zatiaľ stoja iba v hlavnom meste. Aj tam by si však ženy mali dávať pozor na toalety. Na niektorých tržniciach a zastávkach autobusov sú len pre mužov. Verejné toalety bývajú na rozdiel od ostatných zákutí tejto mimoriadne čistej krajiny nie príliš „vyglancované“. Toaletný papier na nich budete hľadať často márne. Hadička na umytie však býva ich stabilnou súčasťou.

Tri dni

Z civilizačného pokroku si Ománci vyberajú len to, čo im vyhovuje. Vláda sultána im neprekáža. Načo aj niečo meniť, keď za desať litrov benzínu nedajú ani sto korún.

Sultán súčasne vykonáva aj funkciu predsedu vlády, ministra zahraničných vecí a ministra obrany. Sám vydáva nariadenia, rozkazy a o všetkom rozhoduje.

Dvojkomorový parlament má len poradnú funkciu. Jeho dolná komora je volená. Mimochodom, v zhromaždení sú aj ženy. Síce poskromne, ale predsa. Krajina je rozdelená na päťdesiatdeväť okresov, ktoré spravujú guvernéri zodpovední ministrovi vnútra. Členov vlády menuje, samozrejme, sultán.

Sultán nemá deti. Hovorí sa, že sa mu páčia viac muži a že k ženám nemá vzťah. O jeho nástupcovi rozhodnú guvernéri. Keď sa im to nepodarí do troch dní od jeho smrti, otvoria poslednú vôľu a nástupcom sa stane ten, koho sám určil. Je to vcelku „demokratický“, rozhodne však ústretový postoj.